Zákonný Nárok na Odstupné Podmínky v České Republice

Zaměstnanecký poměr má legislativní ochranu, která je pro pracující v mnohých případech prospěšná. Ide napríklad o situáciu, kedy firma niekoho prepustí. V určitých prípadoch majú ľudia, ktorí dostanú výpoveď, nárok na odstupné. Firma im musí vyplatiť ich priemernú mesačnú mzdu alebo dokonca až niekoľko platov. Zistite, ako na výpočet čistej mzdy. S výpočtom miezd pre zamestnancov vám pomôže účtovný softvér.

Odstupné je dôležitou súčasťou pracovného práva, ktorá chráni zamestnancov pred ekonomickými dôsledkami straty zamestnania. Zmiernenie finančného dopadu na zamestnanca, ktorému končí pracovný pomer môže pomôcť odstupné. Poskytuje finančnú podporu pri hľadaní novej pracovnej príležitosti a pomáha zmierniť náklady spojené s náhlou stratou zamestnania.

V nasledujúcom článku sa pozrieme na to, či majú dôchodcovia nárok na odstupné a aké faktory môžu ovplyvniť túto situáciu.

Co je Odstupné a Odchodné?

Kým odstupné predstavuje kompenzáciu ukončenia pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa, odchodné plní inú funkciu. Predstavuje totiž akúsi odmenu pre zamestnanca pri jeho odchode na dôchodok. Odstupné a odchodné predstavujú odlišné peňažné kompenzácie pre zamestnanca v súvislosti s ukončením pracovného pomeru.

Vyplatenie odstupného si ľudia niekedy zamieňajú za odchodné, no v tomto prípade ide o odlišný finančný nárok. Odchodné je totiž pracovnoprávna dávka, na ktorú má zamestnanec nárok iba raz počas celej kariéry. Spravidla je to v čase, keď odchádza z práce a zároveň mu už vznikol nárok na starobný, predčasný starobný či invalidný dôchodok. Nestačí dosiahnuť dôchodkový vek alebo mať priznaný invalidný dôchodok.

Nárok na odstupné je otázkou, ktorá trápi nielen zamestnancov, ale aj dôchodcov, ktorí sa rozhodli ukončiť svoju pracovnú činnosť.

Aké peňažné kompenzácie môže dostať zamestnanec pri skončení pracovného pomeru a od čoho závisí ich výška? V prípade ukončenia pracovného pomeru výpoveďou obvykle plynie zamestnancovi výpovedná doba. Okrem toho existujú prípady, keď patrí zamestnancovi aj finančná kompenzácia od zamestnávateľa vo forme odstupného, príp.

Zamestnanec má nárok na odstupné, ak je jeho pracovný pomer ukončený z organizačných alebo prevádzkových dôvodov. Ďalšími prípadmi sú zrušenie alebo premiestnenie pracovného miesta, prípadne ak sa zamestnanec stane tzv.

Podmínky Nároku na Odstupné

Na rozdiel od výpovednej doby, ktorá plynie nielen po výpovedi danej zamestnávateľom, ale aj zamestnancom, pre odstupné platia iné pravidlá. Prvou zásadnou podmienkou je, že zamestnanec dostane výpoveď alebo sa na odchode s vedením firmy dohodne. Dôvody výpovede sú určené v zákonníku práce.

Nárok na odstupné vám vzniká vtedy, ak s vami zamestnávateľ ukončí pracovný pomer, ktorý trval minimálne 2 roky, z uvedených dôvodov podľa § 63 zákonníka práce. Nárok na odstupné ale v každom prípade vzniká len zo zákonom vymedzených dôvodov, ktoré sa spomínajú v § 63 zákonníka práce. Podľa § 76 ods. 1 Zákonníka práce nárok na odstupné vzniká zamestnancovi v situáciách podľa § 63 ods. 1 písm.

Základnou podmienkou je dôvod ukončenie pracovného pomeru výpoveďou zo strany zamestnávateľa alebo dohodou v prípadoch, ktoré špecifikuje Zákonník práce. Zamestnanec má nárok na odstupné, ak je jeho pracovný pomer ukončený z organizačných alebo prevádzkových dôvodov. Odstupné sa týka ukončenia pracovnej zmluvy, nie zmlúv mimo pracovného pomeru, tzv. dohôd.

Důvody pro Nárok na Odstupné:

sa zamestnávateľ alebo jeho časť (napr. sa zamestnávateľ rozhodne poskytnúť zamestnancovi odstupné dobrovoľne.
ak sa zamestnávateľ rozhodne poskytnúť zamestnancovi odstupné dobrovoľne.
sa zamestnanec stane nadbytočný, napr. zamestnávateľa o organizačnej zmene (napr. rozhodne o tom, že určitá pracovná pozícia bude k 29.2.2024 zrušená);
zamestnanec vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo stratil spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, alebo ak ju nesmie vykonávať pre chorobu z povolania alebo pre ohrozenie touto chorobou, alebo ak na pracovisku dosiahol najvyššiu prípustnú expozíciu, napr. nemôže podľa posudku lekára manipulovať s ťažkými bremenami);
zamestnanec na pracovisku s nadmerným teplom, chladom a pod.
V prípade odstupného sem patrí aj dôvod, že zamestnanec nesmie vykonávať prácu pre pracovný úraz, chorobu z povolania alebo pre ohrozenie touto chorobou, alebo ak na pracovisku dosiahol najvyššiu prípustnú expozíciu; pre pracovný úraz to platí, len ak nebol spôsobený zavinením zamestnanca, napr. porušením predpisov, pod vplyvom alkoholu a pod. (ďalej len „nemožnosť pokračovať v práci pre pracovný úraz a chorobu“).
ak zamestnávateľ ruší pracovné miesto alebo ho premiestňuje a zamestnanec nesúhlasí so zmenou dohodnutého miesta, napr. vymedzenia konkrétnej adresy.
dohodnutého miesta výkonu práce nesúhlasí.

Nárok na odstupné vznikne len v prípade ukončenia pracovného pomeru zamestnanca výpoveďou alebo dohodou o skončení pracovného pomeru z dôvodu, že sa zamestnávateľ alebo jeho časť zrušuje alebo sa premiestňuje a zamestnanec nesúhlasí so zmenou dohodnutého miesta výkonu práce, zamestnávateľ sa stane nadbytočný vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia alebo o znížení stavu zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách a zamestnávateľ, ktorý je agentúrou dočasného zamestnávania, aj ak sa zamestnanec stane nadbytočným vzhľadom na skončenie dočasného pridelenia podľa § 58 Zákonníka práce pred uplynutím doby, na ktorú bol dohodnutý pracovný pomer na určitú dobu, alebo pokiaľ zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu.

Kedy Zamestnanec Nárok na Odstupné Nemá?

Odstupné nedostanete v prípade, že podáte výpoveď vy.
zamestnancovi nezakladá nárok na odstupné.
že výpoveď dáva zamestnanec, nárok na odstupné mu nevzniká.
Ak zamestnávateľ ani po dohode odstupné nevyplatí, skúste ho najprv písomne vyzvať na nápravu.
Zamestnanec nemá nárok na odstupné, ak podal výpoveď sám alebo bol prepustený z dôvodov, ktoré vyplývajú z porušenia pracovných povinností.

Výška Odstupného

Pre výpočet výšky odstupného je dôležité vedieť, ako dlho pracovný pomer trval. Dĺžka pracovného pomeru sa počíta od nástupu do práce do momentu, v ktorom došlo k doručeniu výpovede, prípadne uzatvoreniu dohody o skončení pracovného pomeru. Výška odstupné sa v jednoduchosti povedané počíta podľa pomeru rokov odpracovaných pre zamestnávateľa a násobku jeho priemerného mesačného zárobku. Od spôsobu skončenia pracovného pomeru sa následne odvíja aj výška odstupného.

Výška odstupného závisí od dĺžky odpracovaných rokov u zamestnávateľa. Najviac môžu prepustení ľudia dostať päťnásobok svojho priemerného mesačného zárobku.

Od čoho závisí výška odstupného v roku 2024?
Výška odstupného v každom jednotlivom prípade závisí od týchto okolností:

od toho, či bolo v pracovnej zmluve, v internom predpise či v kolektívnej zmluve dohodnuté vyššie, než zákonom garantované odstupné (nižšie odstupné naopak nie je možné dohodnúť), prípadne dobrovoľné odstupné v ľubovoľnej výške;
od toho, ako dlho trval pracovný pomer zamestnanca;
od toho, či sa pracovný pomer končí vzájomnou dohodou alebo jednostrannou výpoveďou zamestnávateľa;
od toho, aký je dôvod skončenia pracovného pomeru. poskytnúť odstupné.

Pri ukončení pracovného pomeru výpoveďou v prípade trvania pracovného pomeru najmenej dva roky, prestavuje výška odstupného sumu priemerného mesačného zárobku zamestnanca. V prípade trvania pracovného pomeru najmenej päť rokov a menej ako desať rokov je to dvojnásobok priemerného mesačného zárobku, v prípade trvania pomeru najmenej desať rokov a menej ako dvadsať rokov je to trojnásobok priemerného mesačného zárobku zamestnanca a v prípade trvania pomeru najmenej dvadsať rokov je to štvornásobok jeho priemerného mesačného zárobku.

,,Výpoveď dohodou a odstupné“ ako sa často nesprávne označuje ukončenie pracovného pomeru uzavretím dohody so zamestnávateľom, závisí tiež od dĺžky trvania pracovného pomeru. Nárok na priemerný mesačný zárobok v takom prípade vnikne aj keď pracovný pomer netrval celé dva roky. Zamestnancovi, s ktorým zamestnávateľ skončí pracovný pomer výpoveďou alebo dohodou z dôvodov, že zamestnanec nesmie vykonávať prácu pre pracovný úraz, chorobu z povolania alebo pre ohrozenie touto chorobou, alebo ak na pracovisku dosiahol najvyššiu prípustnú expozíciu určenú rozhodnutím príslušného orgánu verejného zdravotníctva, patrí pri skončení pracovného pomeru odstupné v sume najmenej desaťnásobku jeho priemerného mesačného zárobku.

Odstupné a Dôchodcovia

Dôchodcovia, ktorí sú stále zamestnaní, či už na plný alebo skrátený úväzok, môžu mať nárok na odstupné rovnakým spôsobom ako ostatní zamestnanci. Aj keď dôchodca nemusí mať nárok na odstupné, môže mať prístup k iným formám ochrany, vrátane dôchodkových a sociálnych dávok.

Dohodnuté odstupné: Niektorí zamestnávatelia dohodnú odstupné vo svojich pracovných zmluvách alebo kolektívnych dohodách.
Dôvody ukončenia: Ak je prepustenie z dôvodu organizačných zmien, nárok na odstupné pravdepodobne existuje.

Výplata Odstupného

Odstupné vypláca zamestnávateľ po skončení pracovného pomeru v najbližšom výplatnom termíne určenom u zamestnávateľa na výplatu mzdy, ak sa zamestnávateľ nedohodne so zamestnancom inak. Zamestnávateľ a zamestnanec sa môžu dohodnúť aj na inom termíne či forme výplaty odstupného. Funguje to tak, že firma odstupné pošle spolu so mzdou v bežný výplatný deň.

V praxi môžu nastať situácie, že po skončení pracovného pomeru nastúpi zamestnanec opäť k tomu istému zamestnávateľovi, príp. k jeho právnemu nástupcovi. Zákonník práce v takýchto prípadoch upravuje, že ak zamestnanec nastúpi do pracovného pomeru pred uplynutím času určeného podľa poskytnutého odstupného, je povinný vrátiť odstupné alebo jeho pomernú časť.

Odchodné

Odchodné je určené pre zamestnanca, ktorý odchádza do dôchodku. Ide prakticky o odmenu za celú jeho kariéru a prácu, ktorú u zamestnávateľa odvádzal. V Zákonníku práce nájdeme dve situácie, v ktorých nárok na odchodné môže vzniknúť:

zamestnancovi vznikol nárok na starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok (pri poklese schopnosti viac ako 70%) (stačí vznik nároku)
Pokiaľ ide o predčasný starobný dôchodok, nepostačuje len vznik nároku naň, ale aj jeho reálne priznanie zo strany Sociálnej poisťovne.

Opäť si treba všimnúť, že aj v prípade výšky odchodného Zákonník práce určuje len spodnú hranicu určenú sumou priemerného mesačného zárobku zamestnanca. Zákonník práce pozná aj výnimku, kedy zamestnávateľ odchodné vyplácať nemusí. Môže to urobiť v prípade, ak bol pracovný pomer okamžite ukončený kvôli právoplatnému odsúdeniu zamestnanca za úmyselný trestný čin.

Minimálne mu prináleží suma vo výške jeho priemerného mesačného zárobku.

Odchodné pri odchode zamestnanca do dôchodku v roku 2024

Zákonník práce stanovuje, že ak sa pracovný pomer zamestnanca končí prvýkrát (u toho zamestavateľa, kde dochádza k prvému skončeniu pracovného po vzniku nároku na dôchodok), pričom daný zamestnanec odchádza do riadneho či predčasného dôchodku alebo do invalidného dôchodku (pri poklese pracovnej schopnosti o viac ako 70 %), patrí mu odchodné najmenej v sume jeho priemerného mesačného zárobku. Zamestnávateľ môže zároveň rozhodnúť, napr. vo vnútornom predpise, že odchodné bude vyššie.

Zdaňovanie Odstupného a Odvodov

Zdaňujú sa teda daňou z príjmov rovnako ako mzda (preddavkovo) a podliehajú taktiež plateniu zdravotných a sociálnych odvodov za zamestnanca aj za zamestnávateľa.

Dôležité Informácie

Nárok na odstupné sa môže premlčať, ak si ho zamestnanec neuplatní včas.
Nárok na odstupné môže vzniknúť aj v iných špecifických prípadoch, ak to upravuje osobitný predpis, kolektívna zmluva alebo pracovná zmluva.
Niektorí zamestnávatelia poskytujú odstupné aj nad rámec zákona ako prejav dobrej vôle, alebo ako súčasť interných smerníc.
Ak ide o ukončenie pracovného pomeru z dôvodu pracovného úrazu alebo choroby z povolania, vzniká nárok na odstupné bez ohľadu na spôsob ukončenia pracovného pomeru, vo výške najmenej desaťnásobku priemernej mzdy zamestnanca.

Od januára 2025 nastáva jedna zásadná zmena. Ak zamestnanec ukončí pracovný pomer z dôvodu straty zdravotnej spôsobilosti (pracovný úraz, choroba spôsobená povolaním a pod.), odstupné bude po novom vyplácať priamo poisťovňa, u ktorej je zamestnávateľ zo zákona poistený. Výška odstupného bude predstavovať 12-násobok mesačného zárobku a tým pádom zostáva zachovaná.

tags: #zákonný #nárok #na #odstupné #podmínky