Nárok na odstupné při výpovědi dohodou: Podmínky a výše
Odstupné je důležitou součástí pracovního práva, která chrání zaměstnance před ekonomickými důsledky ztráty zaměstnání. V případě ukončení pracovního poměru výpovědí obvykle plyne zaměstnanci výpovědní doba. Kromě toho existují případy, kdy patrí zamestnancovi aj finančná kompenzácia od zamestnávateľa vo forme odstupného, príp.
Jak postupovat při žádosti o odstupné? Na jaké odstupné má zamestnanec nárok? Kdy naopak není nárok na odstupné? Je nevyhnutné byť informovaný o tom, za akých podmienok a v akej výške je možné odstupné získať.
V tomto článku se podíváme na to, kdy má zaměstnanec nárok na odstupné při výpovědi dohodou, jaké jsou podmínky nároku a jak se vypočítává výše odstupného.
Základnou podmienkou je dôvod ukončenie pracovného pomeru výpoveďou zo strany zamestnávateľa alebo dohodou v prípadoch, ktoré špecifikuje Zákonník práce.
Kdy vzniká nárok na odstupné?
Nárok na odstupné jako peňažnej kompenzácie vzniká v tých prípadoch, keď zamestnanec za skončenie pracovného pomeru subjektívne nemôže. Zamestnanec má nárok na odstupné, ak je jeho pracovný pomer ukončený z organizačných alebo prevádzkových dôvodov.
Podľa § 76 ods. 1 Zákonníka práce nárok na odstupné vzniká zamestnancovi v situáciách podľa § 63 ods. 1 písm. Zamestnávateľ vám môže dať výpoveď iba z dôvodu, ktorý je uvedený v § 63 Zákonníka práce. Výpovedná doba zamestnanca, ktorému je daná výpoveď z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) alebo písm.
Zamestnanec má nárok na výpovednú dobu a odstupné, ak s ním zamestnávateľ skončí pracovný pomer:
- výpoveďou z dôvodu zrušenia alebo premiestnenia zamestnávateľa alebo jeho časti
- výpoveďou z dôvodu nadbytočnosti zamestnanca
- výpoveďou z dôvodu straty spôsobilosti zamestnanca vykonávať prácu na základe lekárskeho posudku
Konkrétne ide o prípady, keď:
- sa zamestnávateľ ruší alebo premiestňuje
- sa zamestnanec stane nadbytočný
- zamestnanec vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo stratil spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, alebo ak ju nesmie vykonávať pre chorobu z povolania alebo pre ohrozenie touto chorobou, alebo ak na pracovisku dosiahol najvyššiu prípustnú expozíciu
- zamestnanec nesmie vykonávať prácu pre pracovný úraz, chorobu z povolania alebo pre ohrozenie touto chorobou, alebo ak na pracovisku dosiahol najvyššiu prípustnú expozíciu; pre pracovný úraz to platí, len ak nebol spôsobený zavinením zamestnanca
V prípade odstupného sem patrí aj dôvod, že zamestnanec nesmie vykonávať prácu pre pracovný úraz, chorobu z povolania alebo pre ohrozenie touto chorobou, alebo ak na pracovisku dosiahol najvyššiu prípustnú expozíciu; pre pracovný úraz to platí, len ak nebol spôsobený zavinením zamestnanca, napr. porušením predpisov, pod vplyvom alkoholu a pod. (ďalej len „nemožnosť pokračovať v práci pre pracovný úraz a chorobu“).
Ak je pracovný pomer ukončený zo strany zamestnávateľa z organizačných dôvodov, zamestnávateľ môže z dobrej vôle výšku odstupného zvýšiť. Niektorí zamestnávatelia poskytujú odstupné aj nad rámec zákona ako prejav dobrej vôle, alebo ako súčasť interných smerníc.
Odstupné zo zdravotných dôvodov
Nárok na odstupné zo zdravotných dôvodov je dôležitou formou ochrany zamestnancov, ktorí sa ocitli v nepríjemnej situácii spôsobenej zdravotnými komplikáciami. Zamestnancovi patrí odstupné v prípade, že podľa lekárskeho posudku nesmie alebo nemôže vykonávať prácu z dôvodu zdravotného postihnutia, choroby z povolania alebo pracovného úrazu.
Odstupné v tomto prípade predstavuje najmenej 12-násobok priemerného mesačného zárobku.
Od januára 2025 nastáva jedna zásadná zmena. Ak zamestnanec ukončí pracovný pomer z dôvodu straty zdravotnej spôsobilosti (pracovný úraz, choroba spôsobená povolaním a pod.), odstupné bude po novom vyplácať priamo poisťovňa, u ktorej je zamestnávateľ zo zákona poistený. Výška odstupného bude predstavovať 12-násobok mesačného zárobku a tým pádom zostáva zachovaná.
Kedy nevzniká nárok na odstupné?
Na odstupné nárok v týchto prípadoch nevzniká. Odstupné nedostanete v prípade, že podáte výpoveď vy. Zamestnanec nemá nárok na odstupné, ak podal výpoveď sám alebo bol prepustený z dôvodov, ktoré vyplývajú z porušenia pracovných povinností.
Pri skončení pracovného pomeru výpoveďou zo strany zamestnanca z akéhokovek dôvodu alebo bez uvedenia dôvodu zamestnancovi nárok na odstupné nevzniká (§ 76 neuvádza v tomto prípade nárok) . Ak ide o ukončenie pracovného pomeru z dôvodu pracovného úrazu alebo choroby z povolania, vzniká nárok na odstupné bez ohľadu na spôsob ukončenia pracovného pomeru, vo výške najmenej desaťnásobku priemernej mzdy zamestnanca.
Výpoveď dohodou v zákonníku práce neexistuje. Pracovný pomer možno ukončiť iba výpoveďou zamestnanca alebo po vzájomnej dohode. Ak sa obe strany dohodnú na ukončení pracovného pomeru, nárok na odstupné nie je povinný. Väčšinou zamestnávateľ ponúka odstupné vo výške jedného základného platu.
Na rozdiel od výpovednej doby, ktorá plynie nielen po výpovedi danej zamestnávateľom, ale aj zamestnancom, pre odstupné platia iné pravidlá.
Výpočet výšky odstupného
Pre výpočet výšky odstupného je dôležité vedieť, ako dlho pracovný pomer trval. Dĺžka pracovného pomeru sa počíta od nástupu do práce do momentu, v ktorom došlo k doručeniu výpovede, prípadne uzatvoreniu dohody o skončení pracovného pomeru. Výška odstupné sa v jednoduchosti povedané počíta podľa pomeru rokov odpracovaných pre zamestnávateľa a násobku jeho priemerného mesačného zárobku.
Zákonník práce upravuje len minimálnu hranicu odstupného. Znamená to, že môže byť vyplatené aj vo vyššej sume, no nie v nižšej.
Dĺžka trvania pracovného pomeru a výška odstupného:| Dĺžka trvania pracovného pomeru | Výška odstupného |
|---|---|
| menej ako 2 roky | najmenej 1 priem. mes. zárobok |
| najmenej 2 roky a menej ako 5 rokov | najmenej 2 priem. mes. zárobky |
| najmenej 5 rokov a menej ako 10 rokov | najmenej 3 priem. mes. zárobky |
| najmenej 10 rokov a menej ako 20 rokov | najmenej 4 priem. mes. zárobky |
| najmenej 20 rokov | najmenej 5 priem. mes. zárobky |
Ak bol pracovný pomer ukončený výpoveďou alebo dohodou z dôvodov, že zamestnanec nesmie vykonávať prácu pre pracovný úraz, chorobu z povolania alebo pre ohrozenie touto chorobou, alebo ak na pracovisku dosiahol najvyššiu prípustnú expozíciu určenú rozhodnutím príslušného orgánu verejného zdravotníctva, patrí mu odstupné vo výške najmenej 10-násobku priem. mes. zárobku.
Výpočet odstupného:(21,74 x priemerná dĺžka zmeny x priemer na dovolenku) x násobok priem. mes. mzdy
Další důležité informace
- Nárok na odstupné sa môže premlčať, ak si ho zamestnanec neuplatní včas.
- Špecifické ustanovenie platí v prípade, ak bol pracovný pomer ukončený výpoveďou (alebo dohodou) z dôvodu nemožnosti pokračovať v práci pre pracovný úraz a chorobu.
- Ak zamestnanec po skončení pracovného pomeru opäť nastúpi k tomu istému zamestnávateľovi ešte pred uplynutím doby pre nárok na odstupné, je povinný pomernú časť odstupného vrátiť (§ 76 ods. 4).
- Odstupné sa vypláca po skončení pracovného pomeru v najbližšom výplatnom termíne, ak nie je dohodnuté inak (§ 76 ods.
- Odstupné vypláca zamestnávateľ po skončení pracovného pomeru v najbližšom výplatnom termíne určenom u zamestnávateľa na výplatu mzdy, ak sa zamestnávateľ nedohodne so zamestnancom inak.
Na aké odstupné má zamestnanec nárok? Kedy naopak nie je nárok na odstupné? Mám nárok na podporu, ak som dostal odstupné? Nárok na odstupné je otázkou, ktorá trápi nielen zamestnancov, ale aj dôchodcov, ktorí sa rozhodli ukončiť svoju pracovnú činnosť.
Ak zamestnávateľ ani po dohode odstupné nevyplatí, skúste ho najprv písomne vyzvať na nápravu. Žiadosť o odstupné by mala byť podaná písomne.
tags: #mam #narok #na #odstupne #pri #vypovedi
