Vysoké Teploty na Pracovišti a Legislativa v České Republice a na Slovensku
Vysoké teploty na pracovišti představují významné riziko pro zdraví a bezpečnost zaměstnanců. V letních měsících, nebo při práci v horkých prostředích, mohou zaměstnanci čelit mnoha výzvám, včetně tepelného stresu, dehydratace a úpalu. Zabezpečení primeraných pracovních podmienok je kľúčové nielen pre ochranu zdravia zamestnancov, ale aj pre udržanie ich produktivity a celkovej pohody. Je proto potřebné, aby zaměstnavatelé dbali na dodržování právních předpisů týkajících se BOZP a implementovali opatření na minimalizaci negatívnych účinkov vysokých teplôt. Tyto opatření mohou zahrnovat zlepšení vetrania a klimatizácie, poskytovanie dostatočného množstva pitnej vody, a umožnenie pravidelných prestávok na ochladenie.
Zamestnávatelia sú povinní zabezpečiť v letnom období pre svojich zamestnancov pitný režim - nápoje v primeranom množstve a teplote. Okrem pitného režimu má zamestnávateľ v čase horúčav zabezpečiť dostatočný prívod čerstvého vzduchu so zreteľom na používané pracovné postupy a fyzickú záťaž zamestnancov, napr.
Aby mohli zamestnanci v práci podávať stopercentný výkon, musí im zamestnávateľ zabezpečiť vhodné pracovné podmienky. Jedným z dôvodov, ktoré výrazne narušujú pracovnú činnosť sú vysoké teploty. Nezáleží pritom na tom, či ide o zamestnancov pracujúcich v interiéri alebo exteriéri, každému z nich musia byť poskytnuté vhodné podmienky na prácu.
Extrémne zvýšené teploty môžu spôsobovať záťaž zamestnancov teplom na väčšine pracovísk. U zamestnancov môže záťaž teplom viesť k poklesu výkonnosti, zvýšenej únavnosti a môže spôsobiť až prehriatie organizmu so zvýšením telesnej teploty, malátnosťou, ospalosťou, bolesťami hlavy, závratmi, nevoľnosťou až zvracaním.
Jak porazit horko při práci venku
Právne Predpisy a Povinnosti Zamestnávateľa
Slovenská Republika
Aké sú právne predpisy týkajúce sa vysokých teplôt na pracovisku? Teplotné limity a podmienky práce pri vysokých teplotách upravuje zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a vyhláška č. 99/1989 Z. z. o podmienkach ochrany zdravia pred tepelnou záťažou.
Podľa zákonníka práce je zamestnávateľ povinný robiť opatrenia v záujme ochrany života a zdravia zamestnancov pri práci a zároveň zodpovedá za škody spôsobené zamestnancom pracovným úrazom alebo chorobou z povolania. Zamestnávateľ je povinný zabezpečiť, aby teplota a podmienky pracovného prostredia neovplyvňovali zdravie a bezpečnosť zamestnancov a limitovali tak možné riziká. Počas letných horúčav musí zamestnávateľ zabezpečiť opatrenia, ktoré zohľadňujú špecifiká jednotlivých pracovísk. Zamestnávateľ musí počítať s tým, že mimoriadne vysoké teploty môžu viesť k únave a k zhoršeniu pozornosti, ale tiež k výraznému zníženiu výkonnosti zamestnanca pri práci, čo by mohlo negatívne ovplyvniť bezpečnosť pri práci.
Zamestnávateľ môže realizovať technické opatrenia, ako je zabránenie prenikaniu slnečných lúčov cez okná použitím žalúzií a roliet, zabezpečiť klimatizáciu, zvýšiť cirkuláciu vzduchu vetraním alebo ventilátormi. Dohľad nad dodržiavaním vhodných podmienok na pracovisku kontrolujú príslušné regionálne úrady verejného zdravotníctva.
Zamestnávateľ má povinnosť zabezpečiť pre svojich zamestnancov pitný režim podľa § 6 ods. 3 písm. b) zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý zároveň ustanovuje aj povinnosť zamestnávateľa upraviť pitný režim vnútorným predpisom. V tomto prípade väčšinou stačí zabezpečiť prístup k pitnej vode z verejnej vodovodnej siete na mieste výkonu práce.
Bližšie o pitnom režime hovorí v § 7 vyhláška MZ SR č. 99/2016 Z. z. o podrobnostiach o ochrane zdravia pred záťažou teplom a chladom pri práci.
Zamestnanci by mali dbať na dodržiavanie pitného režimu a piť často menšie dávky tekutín. Nemali by sa dlhodobo vystavovať dlhodobému pôsobiu tepla, striedať pohyb na slnku a oddych v tieni.
V období vysokých horúčav je častou diskutovanou témou, či má zamestnávateľ povinnosť skrátiť dlúžku pracovnej doby. Zákon takúto povinnosť zamestnancovi neukladá, umožňuje mu však posunúť začiatok pracovnej doby na skoršie ranné hodiny, zaradenie častejších prestávok v práci, príp. skrátenie pracovnej doby. V prípade, že sa zamestnávateľ rozhodne skrátiť pracovný čas v súvislosti s horúcim dňom (teplota v tieni je viac ako 30 stupňov Celzia), nesmie krátiť mzdu zamestnancov.
V zmysle zákonníka práce a následne aj v zmysle prílohy č. 3 vyhlášky MZ SR č. 99/2016. V prílohe je zadefinovaný krátkodobo a dlhodobo únosný čas práce rozdelený podľa pohlavia, odevu a klimatických podmienok. Napr. : administratívny zamestnanec v kancelárii bez klimatizácie: podľa prílohy č. 3 pre aklimatizovaného muža podľa tabuľky č. 1 v prílohe pri teplote pri teplote na pracovisku 36 °C a viac musí mať krátený čas. To isté platí pre aklimatizované ženy podľa tabuľky č. 4 prílohy č. 3 vyhlášky MZ SR č. 99/2016 Z.z.
Podľa vyhlášky č. 99/2016 Z. z. Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky, optimálna teplota na pracovisku je v priemere 23 °C. Líšiť sa môže aj podľa toho, či je teplé alebo chladné obdobie a podľa triedy do akej vaše zamestnanie patrí. Triedy sa rozdeľujú na základe energetického výdaja pri práci počas bežnej 8 hodinovej pracovnej zmeny.
Česká Republika
V České republice je otázka teplot na pracovišti upravena dvěma klíčovými zákony: zákonem č. 361/2007 Sb., o bezpečnosti a ochraně zdraví při práci, a zákonem č. 262/2006 Sb., zákoníku práce.
Zákon č. 361/2007 Sb., o bezpečnosti a ochraně zdraví při práci, stanovuje, že zaměstnavatel je povinen zajistit takové podmínky na pracovišti, aby teplota vzduchu v pracovních prostorách odpovídala charakteru vykonávané práce, ročnímu období a zvláštnostem pracoviště. Zákoník práce, zákon č. 262/2006 Sb., dále stanovuje, že zaměstnavatel je povinen zajistit, aby teplota na pracovišti byla přiměřená ročnímu období a povaze vykonávané práce.
Zaměstnavatel má povinnost zabezpečit pitný režim pro zaměstnance v souladu s hygienickými a zdravotními normami. Tato povinnost je zvláště důležitá v situacích, kdy zaměstnanci pracují v teplém prostředí nebo vykonávají fyzicky náročnou práci, která může vést k dehydrataci. Pokud jde o ochranné nápoje, zaměstnavatel by měl poskytnout takové nápoje v situacích, kdy je to nutné pro ochranu zdraví zaměstnanců.
Optimálna Teplota na Pracovisku
Optimálna vnútorná teplota na pracovisku je dôležitá pri produktivite pracovníkov. Rozdiel len niekoľkých stupňov môže mať významný vplyv na to, ako sú zamestnanci sústredení a teda dramaticky ovplyvňuje ich výkonnosť a sťažuje im dokončenie základných úloh. Najlepšie je zabezpečiť takú teplotu, aby boli vaši zamestnanci spokojní.
Podľa vyhlášky č. 99/2016 Z. z. Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky, optimálna teplota na pracovisku je v priemere 23 °C, no líšiť sa môže aj podľa toho, či je teplé alebo chladné obdobie a podľa triedy do akej vaše zamestnanie patrí.
Triedy Zamestnaní podľa Energetického Výdaja
Triedy sa rozdeľujú na základe energetického výdaja pri práci počas bežnej 8 hodinovej pracovnej zmeny.
Trieda 1
Do tejto triedy sa podľa vyhlášky zaraďujú najmä sedavé zamestnanie, alebo ľahká manuálna práca, ktoré si vyžadujú minimálny energetický výdaj. Táto trieda sa rozdeľuje na podtriedy 1a, 1b a 1c.
- 1a - ide o triedu s najnižším energetickým výdajom. Zaraďuje sa sem ľahká administratívna práca, teda písanie, práca na počítači, kreslenie, účtovníctvo, kancelárska práca. Pri tejto práci je optimálna teplota na pracovisku v teplom období medzi 23 až 27 °C. Minimálna teplota je 20 °C a maximálna je 28 °C. V chladnom období je optimálna teplota medzi 20 až 24 °C, kedy minimálna teplota môže byť 20 °C a maximálna 26°C.
- 1b - práca vykonávaná v sede (jednoduché šitie, laboratórna práca), alebo práca paží a ramien (malé pracovné nástroje, kontrolná činnosť, zostavovanie alebo triedenie ľahkých predmetov), či práca paží a nôh (riadenie vozidla za bežných podmienok, ovládanie pedálov). Pri tomto type práce je optimálna teplota v teplom období medzi 22 - 25 °C. Minimálna teplota na pracovisku je 19 °C a maximálna je 27 °C. V chladnom období sa optimálna teplota pohybuje medzi 18-21 °C, kedy minimálna teplota môže byť 18° C a maximálna 24 °C.
- 1c - práca v stoji, ako napríklad: vŕtanie alebo frézovanie drobných súčiastok, navíjanie cievok, rezanie závitov malých armatúr, obrábanie s nízko výkonovými nástrojmi, občasná chôdza (rýchlosť do 2,5 km/h). Pri týchto činnostiach je optimálna teplota v teplom období medzi 20- 24 °C. Minimálna teplota na pracovisku je 17 °C a maximálna je 26 °C. V chladnom období je optimálna teplota medzi 15 - 20°C, kedy minimálna teplota na pracovisku je 15°C a maximálna je 22 °C.
Trieda 2
Do tejto triedy sa podľa vyhlášky zaraďujú zamestnania, ktoré si vyžadujú už väčšiu fyzickú námahu. Patria sem napríklad šoféri nákladných áut, traktorov, alebo stavebných strojov. Zaraďujú sa sem aj ľahké stavebné práce, ako maľovanie, omietanie a pod. Optimálna teplota pri týchto zamestnaniach je v teplom období okolo 18- 21 °C, kedy minimálna je v priemere 13 °C a maximálna 25°C. V chladnom období sa táto optimálna teplota pohybuje medzi 12-18 °C, minimálna teplota by mala byť aspoň 12 °C a maximálna 20 °C.
Trieda 3
Stavebné práce, ktoré sú ťažšieho charakteru, ako napríklad nosenie ťažkého materiálu, práca s lopatou, práca s ťažkým kladivom, pílenie, hobľovanie alebo opracovávanie tvrdého dreva, tlačenie alebo ťahanie ťažko naložených vozíkov/fúrikov, otĺkanie odliatkov či kladenie betónových panelov.
Do tejto triedy patria zamestnania s intenzívnymi činnosťami v rýchlom až maximálnom tempe, teda zamestnania ktoré vyžadujú vysoký energetický výdaj. Zaraďuje sa sem: práca so sekerou, intenzívna práca s lopatou alebo kopanie, stúpanie po schodoch, na rampu alebo po rebríku, rýchla chôdza malými krokmi, chôdza rýchlosťou väčšou ako 7 km/h.
Ak na vnútornom pracovisku klesne teplota pod 10 °C, zamestnávateľ je povinný poskytnúť svojim zamestnancom ochranný odev s tepelnoizolačnými vlastnosťami a pracovnú obuv, ktorá má chrániť pred chladom, a ktorá má zabezpečiť tepelne neutrálne podmienky pre organizmus. Ak pri dlhodobej práci vykonávanej pri menej ako 10 °C nebude postačovať tepelnoizolačný odev a obuv, zamestnávateľ je povinný zabezpečiť ohrievanie a musí zamestnancom umožniť bezpečnostnú prestávku v ohrievarni. Ďalej je stanovené, že ak teplota na vnútornom pracovisku je 4 °C alebo menej, zamestnávateľ musí zamestnancom poskytnúť ochranné rukavice proti chladu. Ak je zamestnanec vystavený záťaži chladom, je nutné, aby dodržiaval pitný režim: dopĺňal si tekutiny pitím teplých nápojov, ktoré udržia teplotu organizmu. Zamestnávateľ je povinný na svoje náklady zabezpečiť pitný režim vtedy, ak vnútorná operatívna teplota na pracovisku z technologických dôvodov je 4 °C alebo menej.
| Trieda práce | Charakteristika | Teplé obdobie (°C) | Chladné obdobie (°C) |
|---|---|---|---|
| 1a | Ľahká administratívna práca | 23-27 | 20-24 |
| 1b | Práca v sede, práca paží a ramien | 22-25 | 18-21 |
| 1c | Práca v stoji, občasná chôdza | 20-24 | 15-20 |
| 2 | Väčšia fyzická námaha (šoféri, stavebné práce) | 18-21 | 12-18 |
| 3 | Ťažšie stavebné práce | Neuvedené | Neuvedené |
Opatrenia počas Horúčav
Každý rok počas horúčav dochádza na pracoviskách k viacerým prípadom nevoľnosti, alebo ochorení súvisiacich so zvýšenými teplotami. Aké zásady treba v práci dodržiavať počas horúčav? Čo by sa nemalo zanedbať? Zamestnávatelia by mali mať vypracovaný núdzový plán čo robiť, ak u zamestnanca spozorujú príznaky nevoľnosti, alebo ochorenia spôsobeného vysokými teplotami, vrátane zabezpečenia dostupnosti lekárskeho ošetrenia, ak je to potrebné. Takisto aj zamestnanci by si mali počas horúcich dní viac všímať svojich kolegov, najmä mladších a neskúsených a okamžite hlásiť prípadné zdravotné problémy, ktoré sa môžu pri práci v horúčavách vyskytnúť.
V čase zvýšenej záťaže teplom počas mimoriadne teplých dní letného obdobia musí zamestnávateľ zabezpečiť opatrenia, zohľadňujúce špecifické podmienky jednotlivých pracovísk. Zamestnávateľ musí mať na pamäti, že mimoriadne vysoké teploty môžu viesť k únave a k zhoršeniu pozornosti, prípadne k výraznému zníženiu výkonnosti zamestnanca v práci, čo by mohlo negatívne ovplyvniť aj bezpečnosť práce.
Zamestnávateľ môže realizovať niektoré z technických opatrení, ktoré zabránia prenikaniu priamych slnečných lúčov cez okná prevádzkových a administratívnych priestorov použitím žalúzií alebo roliet, zabezpečenie klimatizácie, príp.
Povinnosť zamestnávateľa zabezpečiť pre svojich zamestnancov pitný režim je stanovená v § 6 ods. 3 písm. b) zákona č. 124/2006 Z. z. Na zabezpečenie pitného režimu pre zamestnancov vo väčšine prípadov postačuje prístup k pitnej vode z verejnej vodovodnej siete na mieste výkonu práce.
Bližšie o pitnom režime hovorí v § 7 vyhláška MZ SR č. 99/2016 Z. z.
Zamestnanci by mali dbať najmä na dodržiavanie pitného režimu, piť často menšie dávky tekutín.
Prípustnú dĺžku pracovného času zákon neupravuje, umožňuje však zamestnávateľovi posunúť začiatok pracovnej doby na skoršie ranné hodiny, zaradenie častejších prestávok v práci, príp. skrátenie pracovnej doby. V prípade, že sa zamestnávateľ rozhodne skrátiť pracovný čas v súvislosti s horúcim dňom (teplota v tieni je viac ako 30 stupňov Celzia), nesmie krátiť mzdu zamestnancov.
Často Kladené Otázky
- Aká je optimálna teplota na pracovisku? V zmysle § 2 vyhlášky MZ SR č. 99/2016 Z.z. treba rozlíšiť, o aké ročné obdobie sa jedná, t.j. teplé obdobie roka, alebo chladné obdobie roka. V závislosti od obdobia roka a druhu práce / zaradenie do triedy práce podľa charakteru činností je charakterizované v prílohe č. 1 vyhlášky MZ SR č. 99/2016 Z.z. / je určená optimálna a prípustná operatívna teplota samostatne pre teplé obdobie roka a chladné obdobie roka v prílohe č. 2 vyhlášky MZ SR č. 99/2016 Z.z. Napr. administratívny pracovník: v zmysle prílohy č. 1 je zaradený do triedy práce 1a, t.z. optimálne teploty pre teplé obdobie roka sú podľa prílohy č. 2: 23 - 27 °C a prípustná operatívna teplota je 20 - 28 °C.
- Má zamestnanec nárok na prestávku v práci pri vysokých teplotách na pracovisku? Áno, má. V zmysle zákonníka práce a následne aj v zmysle prílohy č. 3 vyhlášky MZ SR č. 99/2016. V prílohe je zadefinovaný krátkodobo a dlhodobo únosný čas práce rozdelený podľa pohlavia, odevu a klimatických podmienok. Napr. : administratívny zamestnanec v kancelárii bez klimatizácie: podľa prílohy č. 3 pre aklimatizovaného muža podľa tabuľky č. 1 v prílohe pri teplote pri teplote na pracovisku 36 °C a viac musí mať krátený čas. To isté platí pre aklimatizované ženy podľa tabuľky č. 4 prílohy č. 3 vyhlášky MZ SR č. 99/2016 Z.z.
- Dá sa za pitný režim pokladať sladený nápoj? V zmysle § 7 vyhlášky MZ SR č. 99/2016 Z.z. a prílohy č. 4 vyhlášky MZ SR č. 99/2016 Z.z. je pitný režim definovaný ako dopĺňanie dostatočného množstva tekutín a minerálnych látok stratených pri práci do organizmu. Hovoríme o náhrade vody a minerálov, preto je najvhodnejšia naturálna voda s obsahom minerálov (s obsahom sodíka do 100 mg/l). Akákoľvek priemyselne vyrábaná náhrada je vždy kompromisom. Sladené nápoje sa neodporúčajú, nakoľko obsahujú umelé sladidlá a cukor, čo nemusí zdravotne vyhovovať všetkým zamestnancom, odporúčame minerálne vody bez pridaného cukru a iných, napr.
tags: #vysoke #teploty #na #pracovišti #legislativa
